Garáž, ktorá sa tretíkrát opäť presunie po festivale Pohoda do mesta Trenčín, bude mať podobu showcase festivalu. Z 95 slovenských kapiel, ktoré sa prihlásili do otvorenej výzvy, vybrali profesionáli zo slovenskej hudobnej scény 19 kapiel, ktoré sa už tento víkend 14. – 16. septembra predstavia naživo v Parku M.R. Štefánika.
V aktuálnom rozhovore k blížiacemu sa festivalu sme sa rozprávali s Mišom Berezňákom (Sharpe Festival) a Táňou Lehockou (Sharpe Festival, Real Something) o tom, ako vyzerá súčasná mladá a neznáma scéna, ktorá dostane v Garáži tento rok priestor. Partnerom Garáže je festival Pohoda a organizuje ho tím Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.
V rozhovore sa okrem iného tiež dočítate:
- Aké mali Mišo s Táňou kritériá pri výbere kapiel
- Osobné tipy na kapely, ktoré počas víkendu vystúpia v Garáži
- Čo odporúčajú lokálnym a začínajúcim kapelám
- Majú sa kapely vydať singlovou cestou alebo nahrávať celé albumy
- Aká slovenská hudba má šancu na export do zahraničia
- Ako sa slovenská mladá scéna zmenila a prečo je úžasná z pohľadu návštevníkov koncertov aj samotných umelcov
Akú máte skúsenosť s garážou ako priestorom?
Táňa: V pozícii muzikantky alebo človeka, ktorý zastupuje kapely, som nebola v žiadnej garáži. Osobnú skúsenosť mám ale s koncertami na Garážach v Bratislave, kam chodievam vždy, keď mám čas. V súčasnosti sa tam konajú koncerty rôznych žánrov. Občas sa zájdem pozrieť do Garáže na festivale Pohoda. Páči sa mi tento koncept a preto som sa rada zúčastnila výberu kapiel. Neviem zhodnotiť, ako tento projekt vnímajú Trenčania, či tam chodili v minulosti, ale projekt ako taký sa mi páči. Je to dobrá príležitosť pre mladé, začínajúce kapely a zároveň sa oživí priestor, kde sa to koná.
Mišo: Nepamätám si, že by som bol v minulosti v nejakej skúšobni, ktorá by bola v garáži. Väčšina z nich bola skôr v pivničných alebo skladových priestoroch. Podobne ako Táňa chodievam na koncerty pod Prístavným mostom. Dejú sa tam výborné koncerty, perfektné happeningy a chodia tam ľudia, akých mám rád. Čo sa týka projektu Garáže v Trenčíne, myslím si, že je dôležité dávať priestor novým kapelám, ktoré sa vedia takto zviditeľniť. V komisii, ktorá vyberala kapely pre tento ročník sa stretli zaujímaví ľudia z rôznych oblastí.
Oceňujem tento výber, bol som veľmi pozitívne prekvapený z kvality prihlásených kapiel. Keď sa hovorí o garážovej kapele v spojení so showcase festivalom, často mám pocit, že to pre takúto kapelu môže byť ešte skoro, minimálne v spojení s naším Sharpe festivalom. Tam už musí byť kapela na nejakej úrovni, keď sa príde prezentovať.
Mnohé z kapiel, ktoré sa prihlásili do projektu trenčianskej Garáže, sú na výbornej úrovni a pri viacerých z nich zvážime, aby sa predstavili aj na Sharpe.
Táňa Lehocká (Real something, Sharpe festival), Michal Berezňák (Sharpe festival)
Garáž sa v Trenčíne uskutoční po tretíkrát, v tomto roku bude mať formu showcase festivalu. Mohli by ste zo svojej pozície povedať, čo je to showcase festival?
Táňa: Vidím rozdiel medzi showcase festivalom Sharpe a showcase festivalom Garáž. Ale v zásade je showcase prehliadka. V prípade Garáže je to prehliadka mladých slovenských kapiel, ktoré sú, povedzme, kratšiu dobu na scéne.
Sharpe je medzinárodná prehliadka, keďže pozývame aj mnohých ľudí zo zahraničia. Samozrejme aj z našej domácej scény, ale vo veľkej miere je náš festival nasmerovaný tak, aby kapely na Sharpe videli rôzni promotéri, bookeri festivalov, zástupcovia labelov a ďalší profesionáli z Európy. Je to príležitosť pre kapely, ukázať sa pred iným ako domácim publikom a pred inými ľuďmi ako sú ich fanúšikovia. Návštevníci festivalu Sharpe tvoria väčšinovú časť publika, zároveň je určený aj pre profesionálov, ktorí si kapely a umelcov všímajú z iného pohľadu a hľadajú prípadné spôsoby, ako s nimi pracovať ďalej. Avšak, vždy záleží na konkrétnej kapele, ako túto príležitosť využije.
Mišo: Kapely si na showcase môžu rozšíriť svoje publikum, získať ďalší angažmán, prípadne nadviazať nové spolupráce. Pre kapely v rámci Garáže je dobré, že sa tam dostali, pretože už len v rámci propagácie, ktorá je uchytená veľmi dobre, majú možnosť, rozšíriť si fanúšikovskú základňu v rámci celého Slovenska, čo splní účel, prečo Garáž vznikla.
Vypočujte si podcast s organizátormi Garáže 2023:
Komisia, v ktorej ste boli aj vy, vyberala z 95 kapiel, interpretov a interpretiek. Čo ovplyvnilo váš výber a aké ste mali kritériá, ak teda nejaké boli?
Táňa: Za mňa to bol základný pocit, či cítim niečo špeciálne, keď počúvam danú kapelu. Rovnako to mám aj vtedy, keď zvažujem hudobnú spoluprácu alebo pri bookingu na naše podujatia.
Snažila som sa tiež, aby bol môj výber žánrovo pestrý. Takisto som prihliadala na to, aby mnou vybraná kapela už mala nejakú úroveň, hrala dobre a mala v sebe potenciál, ktorý sa dá zlepšiť. Prihliadala som aj na plány a ambície, ktoré kapely uvádzali vo svojej prihláške.
Mišo: Pre Sharpe máme za tie roky navnímané, koho hľadáme a čo sa nám hodí do programu. Pri výbere pre Garáž som si to nastavoval za pochodu, pretože som nevedel, na akej úrovni budú tieto kapely. Úprimne, bol som milo prekvapený, že sa prihlásili kapely, ktoré sa mi páčili od začiatku, niektoré som aj poznal. Zároveň som prihliadal na viacero vecí – na akej úrovni je z môjho pohľadu ich produkcia, spev a podobne. Keď som si nebol istý, tak som googlil, či majú nejakú live nahrávku.
Hovorí niečo táto vzorka 19 mladých, resp. málo známych kapiel o súčasnej slovenskej scéne, ktorá čaká, kým ju objavíme?
Mišo: Myslím si, že je to žánrovo veľmi variabilné. Páčilo sa mi, že je tam veľmi veľa mladých kapiel, ktorých členovia majú nižší vek, čo je super, že sa ľudia stále aktívne venujú živej hudbe. To je pre mňa veľmi pozitívna správa. Okrem pestrosti ma potešilo, že sa na Slovensku tvorí kvalitná muzika a je z čoho vyberať. Viaceré kapely zaslali profesionálne nahrávky a pri niektorých demáčoch bolo cítiť, že majú vyššiu úroveň napriek tomu, že vznikali v domácich podmienkach.
Táňa: Súhlasím s Mišom a ešte ma prekvapilo, že sa tam objavili kapely ako Ranjevš & Óbasz, vynikajúci jazzoví hudobníci, ktorí sú síce mladí, ale už si zahrali na Slovensku, v Čechách a zahraničí na zabehnutých podujatiach.
Mišo: A ešte ma prekvapilo, že som nepoznal viacero umelcov, ktorí sa mi páčili. Osobne si myslím, že mám dobrý prehľad o slovenskej hudbe, snažím sa vnímať a zachytávať nové veci, ktoré vychádzajú, aby som bol v obraze. Viaceré sa mi páčili, nielen z profesionálneho hľadiska, ale ako človeku a počul som ich prvýkrát až vďaka prihláške do Garáže.
V rámci svojej profesie jazdíte často do zahraničia. Dávate si do súvisu, ako znie európska alebo svetová scéna v porovnaní s našou slovenskou produkciou?
Mišo: Mne sa to ťažko porovnáva. Keď vidíš kapelu naživo, vnímaš ju úplne inak ako z nahrávky. Aj preto sa v rámci festivalu Sharpe snažíme bookovať kapely, ktoré sme už pred tým videli naživo.
Môžete nám menovať niektoré kapely, ktoré vás zaujali?
Táňa: Potešilo ma, že sa prihlásila kapela Eversame, pretože som ju objavila niekoľko týždňov pred tým na Instagrame. Začala som ich sledovať, vypočula som si ich podomácky nahraté videá a storky. Sú to mladé decká, ktoré ma zaujali hneď na prvé počutie. Neboli to kvalitné nahrávky, ale som veľmi zvedavá, s čím prídu v budúcnosti.
Ešte tam bol experimentálny projekt Zaffer 9, ktorý mi prišiel veľmi zaujímavý.
Mišo: Za seba doplním, že som Zaffer 9 nepoznal. Niekde som ten názov počul, ale keď som si ich pustil, veľmi sa mi páčili a podľa mňa je to kapela, ktorú by som veľmi rád videl na Sharpe.
Táňa: Presne tak. Ja som ich tiež zachytila skôr, ale nedostala som sa k tomu, aby som si ich vypočula. Vychádzajú pod vydavateľstvom Weltschmerzen, ktoré poctivo sledujem a takmer všetko, čo vydávajú, nielenže počúvam, ale ešte si aj kúpim. Je to jedno z mojich najobľúbenejších nielen slovenských vydavateľstiev celkovo.
Ešte ma zaujal projekt Lènok, experimentálna elektronika, tiež by som ich rada videla naživo.
Celkovo musím povedať, že ma hudba baví viac naživo ako z albumu. Asi aj z toho pohľadu, že bookujeme kapely na podujatia. Ako kapela vystupuje, funguje na stage, a ako na to reagujú ľudia. Naživo dostáva hudba nový rozmer, ktorý mi je najbližší.
Mišo: Mňa prekvapila kapela East side sorry. Poznám sa s ich manažérkou, ktorá mi ich spomínala, ale až teraz som si ich vypočul. A bolo to veľmi príjemné. V rámci hodnotenia sa páčili väčšine členov komisie.
Medzi prvými, ktorí sa mi vybavia, sú aj Cup of Tea z Piešťan. Nestáva sa mi často, že nechám Youtube, aby hral dlhé minúty to, čo mi sám navolí. Takto mi zaradil ich album a bolo to príjemné.
Vypočujte si playlist kapiel, ktoré zahrajú v Garáži 2023:
Zvyknete kapely prirovnávať k iným, ktoré sú známejšie, keď prvýkrát počujete ich hudbu?
Táňa: Nerobím to cielene. Skôr mi to napadne spontánne, ale hlavne riešim, či sa mi to páči alebo nie. Som radšej, keď mi to nič nepripomína a osloví ma to. Vtedy si hľadám aj ďalšie nahrávky a viac informácii o danej kapele.
Mišo: Ja to mám rovnako. Nemám rád, keď sa kapely prirovnávajú k známejším a podobným menám. Mám veľmi rád, keď má každá kapela svoj zvuk a na nič sa mi nepodobá.
Existuje veľmi pekný dokument o islandskej hudbe, kde hovoria o tom, ako sa snažili opakovať po anglických gitarovkách. Povedali si, že to budú robiť po svojom a časom vznikol islandský zvuk, ktorý je rozpoznateľný.
Majú slovenské kapely robiť texty po slovensky, aký na to máte názor?
Mišo: Neexistuje na to správny názor. Každý by mal písať texty tak, ako to cíti a v akom jazyku sa mu komunikuje najlepšie. Lebo nútiť niekoho, aby spieval po anglicky, keď sa nevie vyjadriť, nie je správne. Keď chce kapela preraziť v zahraničí, zvádza to k tomu, aby spievala po anglicky. Aj dnes to tak môže byť, ale preraziť môže aj jedinečný zvuk slovenčiny. Katarína Máliková ukázala, že sa to dá.
Táňa: Podľa mňa by mali speváci a speváčky spievať jazykom, v ktorom sa im lepšie píše a spieva. Ak sa už niekto rozhodne spievať v angličtine, neznamená to automaticky, že to bude mať ľahšie. Možnože ešte aj ťažšie, tým, že je u väčšiny počuť slovenskú angličtinu.
Mišo: S Táňou sa zhodujeme, že Karol Mikloš má ako jeden z mála u nás výbornú angličtinu a nie je native speaker. U neho to nie je veľmi počuť, ale takých je na Slovensku strašne málo.
Aké veci majú podľa vás zo Slovenska väčšiu šancu na export v rámci muziky?
Táňa: To je veľmi ťažké a okrem kontaktov treba mať aj šťastie. Ak mám hovoriť primárne o hudbe, dnes má väčšiu šancu na export žánrová, improvizačná alebo experimentálna hudba. Na Slovensku nemáme totiž vybudovanú hudobnú infraštruktúru v porovnaní s väčšinou Európy. Ale pri žánrovej muzike je možno ľahšie, nakontaktovať sa na zahraničné žánrové scény, špecifické festivaly alebo vydavateľstvá.
Za mainstream sa neviem úplne vyjadriť, keďže tam nie som aktívna. Ale myslím si, že to majú ťažšie, lebo je tam oveľa väčšia konkurencia. Zároveň je veľmi ťažké pre slovenského mainstreamového umelca preraziť v inej krajine, keďže majú veľa svojich interpretov, ktorí sú viac promovaní, čo je pochopiteľné, keďže k nim má domáce publikum oveľa bližšie.
Mišo: Je to pravda. Tiež cítím, že preraziť v menšinových žánroch pre nás ľudí z alternatívnej scény nemusí byť nemožné a môže byť mimo mainstream jednoduchšie vzhľadom na to, že sa nám ľahšie zháňajú kontakty.
Zároveň si neviem predstaviť, že by mainstreamový umelec zo Slovenska mal ambíciu preraziť v zahraničí, lebo to je sakramentsky ťažká cesta. Bodaj by sa to niekomu podarilo. Ale je za tým fakt veľa roboty a zároveň aj veľa šťastia, aby to vyšlo.
Ak chcete niečo konkrétnejšie, mám kamošov zo zahraničia, ktorí mi tvrdia, že na Slovensku máme veľmi silnú metalovú scénu a sme v tomto na výbornej úrovni. Pre mňa je to ťažké uchopiť, pretože nie som z tejto scény.
Poďme ešte ku kapelám, ktoré tento víkend vystúpia v Trenčíne v rámci projektu Garáž. Osobný kontakt sa nedá ničím nahradiť. Čo má kapela spraviť pre to, aby zaujala aj bez osobného kontaktu?
Mišo: Pre mňa je dôležitá komunikácia. Keď ma ako bookera niekto osloví personalizovaným emailom, ktorý je na nejakej úrovni, má technický rider a podobne, príde mi, že tá kapela vie, čo robí. Pokojne to môže byť člen tej kapely, ktorý za ňu komunikuje, je promptný, dá sa s ním dohodnúť a veci platia. Dôležitá je pre mňa profesionalita.
Takisto ma nemusí poznať, ale zavážia aj odporúčania od ľudí, ktorým dôverujem.
Táňa: Takisto mať aspoň jednu dobrú nahrávku, nejakú pesničku a googliť si kontakty. Pokiaľ je to neznáma slovenská kapela a chce zaujať promotéra v inom meste, je vhodné si pripraviť dobrý email, nemusí byť vôbec dlhý. Už z toho sa dá veľa vyčítať.
Takisto, ak nejaká kapela bude hrať v Bratislave a rada by si zahrala na Sharpe, nech nám pošle email, že bude hrať na Garážach, v DK Lúky alebo niekde a my sme schopní, prísť sa pozrieť na koncert.
Mišo: Dobré je aj navštevovať akcie, ktoré naša komunita organizuje, či už sú to vzdelávacie programy alebo festivaly a iné podujatia. Tam nás vedia ľudia z kapiel osloviť napriamo.
Odporúčate kapelám ísť singlovou cestou, vydávať EP alebo rovno celý album? Ako je to dnes?
Mišo: Trochu mi vadí, že albumy sú mŕtve, pretože mám stále rád tento formát. Dobrú hudbu budem počúvať aj sedemdesiat minút. Zdá sa mi, že teraz hudobníci preferujú single, ktoré sa potom zhrnú do nejakého EP, s tým som okej. Asi to závisí aj od žánru. Zdá sa mi, že single sú to, čo asi funguje.
Obaja chodíte počas roka na množstvo koncertov. Vídate tam mladé publikum?
Táňa: V Bratislave sa za posledné dva roky začali premiešavať žánre, keď sa bavíme o mladých, ktorí aktuálne chodia na koncerty. Šestnásť a viac roční prídu v jeden večer na FVCK_KVLT, druhý večer na punkový koncert, tretí na hardcore, štvrtý na novú elektroniku a potom ešte na experimental. Zároveň sa všetci poznajú, mladí hudobníci rôzne spolupracujú bez žánrových obmedzení, čo je podľa mňa niečo úžasné. To sa teraz deje. Zároveň sa navzájom podporujú, čo vidieť na sociálnych sieťach, kde si prezdieľavajú storky a majú skvelé nápady. Cítiť z toho, že sa podporujú navzájom.
Neexistuje delenie na subkultúry alebo žánre. Nie sú žánrovo vyhranení a počúvajú úplne všetko. Kamošia sa a spolupracujú. Vidíme to na rôznych veciach, ktoré robia Berlin Manson, FVCK_KVLT, Krstní Otcovia a ďalší. A mám pocit, že sa to nedeje len v Bratislave, ale aj inde. Je to veľmi pozitívna vec, ktorá ma nabíja akýmsi optimizmom do budúcnosti, čo bude ďalej s hudbou a hudobnou scénou. Aj to, že mladí začali vo veľkom chodiť na koncerty.
Mišo: Toto je absolútna pravda. Aj keď sme sa bavili o prihláškach na Garáž, tak som si spomenul, že mnohé kapely bolo veľmi ťažké uchopiť žánrovo, pretože jedna nahrávka išla rôznymi smermi. Je perfektné, že sa vymaňujeme zo žánrových políčok. Mladí ľudia začínajú tvoriť hudbu, ktorá sa im páči, bez toho, aby sa na to pozerali cez prizmu žánrov.
Týmto vás tím Trenčín 2026 spoločne s hudobnou platformou Moja muzika pozýva na Garáž do Parku M. R. Štefánika od štvrtka 14. 9. do soboty 16. 9. Podrobný časový harmonogram nájdete tu. Tešíme sa na vás!
