Aj také slová zazneli počas podujatia Príbehy miestotvorby (Stories of Placemaking). Snaha robiť miesta príjemnejšími, ale nekončí pri lavičkách, práve pri nich sa len rozbieha.
Často krát sa snažíme na problémy, ktoré nás v mestách trápia, hľadať zložité riešenia. Niekedy sú najjednoduchšie zmeny tie najlepšie. Ako povedal Michal Mazánik z Doprava na Považí: „Deti nevedia jazdiť autobusom, ak v ňom v živote nesedeli. Preto sme im to umožnili počas podujatia, ktoré sme organizovali v spolupráci s mestom. Deti boli nadšené, keď videli, aké moderné sú mestské autobusy. Môcť si nabiť telefón alebo sa pripojiť k wifi počas cesty do školy sa im veľmi páčilo“.
Deti sú skvelým ukazovateľom bezpečnosti miest. Z dát Metropolitného inštitútu Bratislavy sme mali možnosť zistiť, že napríklad dedo narodený v roku 1927 sa mohol v Bratislave bezpečne pohybovať aj 6km od domova, zatiaľ čo dcéra narodená v roku 1986 len 300m od domu. Súčasné deti v mestách sú neustále pod dohľadom rodičov a samostatná hra s kamošmi vonku či cesta do školy je pre ne nepredstaviteľná.
Nie je to len o pekných myšlienkach, ale aj o pozitívnom ekonomickom dopade. O ňom nám viac povedala Illah van Oijen, ktorá spoluorganizuje DOBRÝ TRH v Bratislave. Ten pre svoje susedstvo dokáže priniesť obrat zhruba 1,2 milióna EUR. Otvárať miesta pre ľudí je teda nie len pekné, ale pre aj výhodné.
